Autor: faragom, reakce na článek Kdo jsme? Odkud pocházíme a kam směřujeme?
Položme si otázku, čo je život? Dar boží daný živým bytostiam – hovorí teológia; spôsob existencie bielkovín – hovorí dialektický materializmus; život je samohyb – hovorí Platón; život je myslenie – hovorí Fichte; život je produktívna syntéza prírody, ducha a slobody – hovorí Schelling. Takto by som mohol pokračovať ďalej citovaním názorov na život od rôznych mysliteľov. Biológia považuje za živé to, čo reaguje na vonkajšie podnety, má látkovú výmenu, rozmnožuje sa. Treba dodať, že takejto štruktúre, majúcej predchádzajúce vlastnosti prináleží vedomie, reflektujúce seba a svoje okolie. Francúzky filozof Henri Berkson, skúmajúc intenzitu vedomia dospel k záveru, že nielen človek, zvieratá, rastliny, ale aj iné atómové štruktúry ako aj sám atóm má akési vágne vedomie – teda žije.
Pri takomto pohľade na otázku čo je život, môžeme považovať za vyhovujúcu odpoveď: „ Život je spôsob, mechanizmus, proces uvedomovania si existencie v danej forme „. Spôsob, mechanizmus, proces manifestácie vedomia je daný celkovými dispozíciami formy. Ak napríklad človek nemôže trvale jestvovať pod vodou a ryba na suchu, je to dané dispozíciami ich formy. Pochopiteľne mŕtvy človek, alebo iný tvor si svoje jestvovanie vo forme ktorú mali počas života už neuvedomujú – už nežijú. Ale niektoré jednoduchšie atómové štruktúry v ich telách, ako aj atómy môžu jestvovať ďalej, pričom ich intenzita vedomia bude slabšia, vágna, bude obmedzená nižšou formou existencie a môžu byť stavebným materiálom nových zložitejších organizmov.
Vedomie
Z predchádzajúcich úvah implicitne vystupuje do popredia pojem vedomie. Tento fenomén sa v živom organizme prebúdza s jeho vznikom a zaniká smrťou daného organizmu. Ak ale pripustíme duálny princíp – forma, vedomie, je na mieste otázka : akú podstatu, štruktúru a nositeľom čoho je vedomie? Odpoveď teológa, ktorý by vedomie spojil s pojmom duša, by bola, že má duchovnú podstatu. Takáto odpoveď je pre mysliaceho človeka , majúceho základné poznatky z fyziky, neuspokojivá. Súčasná fyzika pozná veľké množstvo častíc toho, čo označujeme pojmom hmota., že je hmotné. Avšak tieto častice sú viac menej zložité štruktúry silových polí. Súčasná fyzika pozná – objavila štyri základné druhy energie. Tieto energie sa prejavujú ako elektromagnetické pole, gravitačné pole, slabé a silné vnútrojaderné sily atómu. Každá s uvedených energií má svoje charakteristické vlastnosti. A z takýchto síl a polí sa skladá atóm, chemická zlúčenina, hornina, bunka, živý organizmus, človek a celý vesmír. Je to zhluk energie, alebo poetickejšie – nádherný zhluk energie. Pokiaľ sa v danej štruktúre nachádza aj gravitačné pole, takáto štruktúra vykazuje vlastnosť, ktorú označujeme ako hmotnosť. Ak napríklad, elektrón v atóme má okrem elektrického náboja aj gravitačné účinky, má hmotnosť.Za objav gravitačného poľa elektrónu dostal americký fyzik Feyman Nobelovu cenu. Hmotnosťou sa neprejavuje elektromagnetické pole, ktoré má viac menej známe vlastnosti, okrem iného vieme do neho zakódovať rôzne informácie. Táto možnosť prenosu informácií prostredníctvom elektromagnetického poľa je všeobecne známa ako rozhlasové a televízne vysielanie.
Po tejto krátkej exkurzii do fyziky a prečítaní prác R.A.Moodyho o zážitkoch ľudí nachádzajúcich sa na prahu smrti, či v iných hraničných situáciách, je tu zvodnosť pripustiť princíp duality ľudskej osobnosti, s možnosťou existencie vedomia ako štruktúry pozostávajúcej z elekromagnetických polí, ale keď sa pozrieme na možné stavy nášho vedomia, musíme pripustiť jednotu bytia a vedomia ako jediný možný stav. V súvislosti so zážitkami na prahu smrti treba spomenúť, že telo si v takýchto hraničných situáciách vytvára haluciogénne látky ovplyvňujúce činnosť mozgu. Ak vedomie, ako reálna schopnosť reflektovať seba a okolie v najširšom slova zmysle je aspoň intuitívne vnímaná realita, teologický pojem duša predstavuje hypotetický, nereálny fenomén nášho bytia.
Stavy vedomia
Čo sa týka jednotlivých stavov nášho vedomia môžeme rozlišovať:
- Bdelý stav – pri ktorom vedomie odráža, reflektuje, všetko čo vnímame zmyslami a celou našou bytosťou.
- Polospánok – stav pred zaspávaním, alebo zobúdzaním sa. Je to zvláštny stav, pri ktorom sa môžu dostať do nášho vedomia aj podnety z iných zdrojov ako je naša osobnosť. Je známy prípad, keď priateľ vystupujúci z autobusu mal problém dostať sa von cez na polovicu otvorené dvere a on mal sen, že k nemu prichádza cez akési úzke dvere.
- Spánok – je stav v ktorom sú receptory nášho tela úplne alebo čiastočne odpojené od mozgu a pokiaľ nie je aj mozog v totálnom útlme uvedomujeme si procesy, ktoré v ňom prebiehajú a sú to v prvom rade sny ktoré buď generuje sám mozog, alebo sa ich zmocňuje, zdá sa, dosiaľ nepoznaným mechanizmom.
- Kóma – predstavuje zvláštny stav vedomia pri ktorom receptory môžu čiastočne fungovať, avšak telo človeka v kóme ostáva nehybné. Tento stav vedomia je neustále podrobovaný výskumu s minimálnym úspechom.
- Hypnotický stav – je zvláštny stav vedomia do ktorého sa dostáva spontánne, alebo cielene a zväčša dobrovoľne. Vnímanie v tomto stave je moderované hypnotizérom, pripadne iným médiom ( magnetofón a pod.).V tomto stave je mozog sčasti, alebo úplne zbavený logického, kritického hodnotiaceho myslenia a aj telesné činnosti tomu zodpovedajú. Napríklad, cibuľa chutí ako jablko, aj pri normálnej teplote cíti chlad, veriaci sa rozplače nad utrpením Krista, vidí ako svätý na obraze roní slzy. Navodenie hypnotického stavu umožňuje sugestibilita, ktorá je vlastná každému zdravému jedincovi a je využívaná širokospektrálne v bežnom živote človeka politickými stranami, štátom, obchodom, cirkvami. Posthypnotický a postsugestívny stav vedomia je reflektovaný aj neskôr v bdelom stave ak sa vyskytne tematická zhoda s prijatou sugesciou.
- Stav smrti – predstavuje trvalý zánik vedomia v danej forme. Mnoho ľudí nerado prijíma tento neblahý stav našej existencie a hľadá iluzórne východisko v náboženstvách. Žiaľ zákonitosti a zákony prírody sú nekompromisné.
Zmysel života
Pre manifestáciu vedomia vo forme je na mieste otázka: aký zmysel môže mať ľudský život a život vôbec. Pri pátraní po zmysle života sa obyčajne nerozlišujú pojmy zmysel a cieľ. Poväčšine sa na otázku zmyslu života odpovedá : – každý človek má iný zmysel života. Pritom sa predpokladá, že niekomu ide v živote o kariéru, pohodlie, majetok a podobne. Medzi pojmami zmysel a cieľ je značný sémantický rozdiel. Ak sa napríklad turista rozhodne vystúpiť na Lomnický štít a toto rozhodnutie realizoval, dosiahol vytýčený cieľ. Cieľom, nie zmyslom, jeho rozhodnutia bol výstup. Hľadajme zmysel tohto konania ! Logicky správnou odpoveďou môže byť: – chcel som mať príjemný pocit z výstupu, splnila sa moja túžba, bol som šťastný, že sa mi to podarilo, alebo jednoducho, chcel som to vykonať. Pocit radosti, uspokojenia, šťastia, môžeme označiť za zmysel konania. Ak sa na cieľ, cieľ konania pýtame čo? – je cieľom, aký? – je cieľ, otázkou zmyslu je prečo? – prečo to robím? Medzi otázkami čo? a prečo? Je súvislosť, pretože pri akomkoľvek konaní sa môžeme opýtať aký to má zmysel? Vráťme sa k nášmu turistovi. Ak ho cestou zastihne viac nepríjemných ako príjemných zážitkov, môže urobiť záver – výstup nesplnil moje očakávania, nemal pre mňa zmysel.
Radosť, šťastie , spokojnosť. Týmito slovami vyjadrujeme príjemné stavy našej mysle, nášho vedomia. Radosť máme vtedy, ak sa nám niečo podarilo, boli sme v niečom úspešní. Radosť z neúspechu, obyčajne kohosi iného, je škodoradosť. Šťastie je hlbší, intenzívnejší pocit ako radosť a je vždy pozitívny. Obidva tieto stavy majú svoju intenzitu a dobu trvania. Opačné, protikladné pocity k predchádzajúcim sú smútok a nešťastie. Integráciou príjemných a nepríjemných stavov našej mysle sa vytvorí v našom vedomí stav spokojnosti alebo nespokojnosti. Posledné dva stavy majú tiež svoju intenzitu a dobu trvania ktorá je dlhšia , ba môže pretrvávať po celý život.
Po takomto úvode, prejdem k úvahám o zmysle života. Ako teda odpovedať na otázku: Čo, aký je zmysel života ? Odpoveď je jednoduchá: „ Som zvedavý, chcem vedieť ako je to prežiť život vo forme, ktorú mám .“ Pre mnohých môže byť takáto odpoveď nedostačujúca, neuspokojivá. Azda ktosi iný objaví správnejšiu odpoveď. Takáto odpoveď generuje rad ďalších otázok. Jednou z nich je: – ako prežiť zmysluplný život?
Čo je príčinou toho, že si uvedomujeme jestvovanie ako hornina , rastlina, zviera, človek , neviem. Považujem za osobné šťastie, že som človek, bytosť s najdokonalejšou formou existencie na zemeguli. Táto forma nám umožňuje veľký rozsah poznávania sveta, vesmíru a jeho zákonitostí v najširšom slova zmysle a bohatú kreativitu. Zákonitosti a mechanizmus tvorenia živých organizmov sú nám zatiaľ nie známe. Trvanie jednotlivých foriem v čase je konečné a podlieha zmenám. Z absolútneho hľadiska môžeme predpokladať jestvovanie ďalších, možno inteligentnejších foriem života, ako je človek. Rovnako aj intenzita vedomia pre jednotlivé formy existencie môže byť rôzna.
Zmysluplný život
Ak si vytýčime cieľ, zostaviť hierarchiu hodnôt, bude na prvom mieste život. Jedná sa o život ktoréhokoľvek jedinca. Nič nestojí za to aby sme prišli o náš život, len tak a vtedy, ak sa sami rozhodneme ho obetovať v záujme pozitívneho humánneho činu . Mnohí ľudia majú tendenciu uprednostňovať len svoj blahobytný život aj na úkor horšieho postavenia iných. Nie je to správne, lebo zmyslom života je síce prežiť život šťastne, ale súčasne aj správne. Správne žiť znamená, neubližovať ostatným živým bytostiam, nerobiť iné bytosti nešťastnými. Nie je to jednoduché. Správne žiť vyžaduje určitú dávku výchovy, sebazaprenia, altruizmu. Tu sa dostávame k vážnej dileme. Ako žiť, aby sme neubližovali zvieratám, rastlinám? Veď sa nimi živíme. Rozhodne vraždiť zvieratá, ničiť prírodu z roztopaše alebo pre zábavu, je nehumánne Sú známe zákony humánneho správania sa k zvieratám, prírode, tie treba naplniť aj výchovou ľudí, detí od útleho veku, k takémuto humanizmu. Na tomto mieste chcem pripomenúť aj problém neprimeranej až hazardérskej ťažbe a spotrebe , plytvaním , nereprodukovateľných zdrojov energie a rúd , ale nahradiť ich absolútnou recykláciou a využívaním reprodukovateľných či alternatívnych zdrojov energie. Kde sa vyspelá časť sveta ženie? Myslí na budúce generácie? Možno by prišlo k spomaleniu životného tempa, za to by mali ľudia viac telesného pohybu, väčšia pozornosť by sa venovala okolitej prírode.
Niektoré organizácie, hlavne náboženské, u nás katolícka cirkev, sa vehementne zasadzuje za záchranu ľudského života od počatia a na druhej strane je celosvetovo legalizované vraždenie už dospelých mladých ľudí s plným a plnohodnotným vedomím v nezmyselných vojnách. Bojovať sú nútení neskúsení mladí ľudia , ba aj deti, zákonmi na obranu štátu pod hrozbou porušenia zákona, trestu. Ak na jednej strane vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv čl. 3 je deklarované právo na život, aj tie štáty ktoré deklaráciu podpísali, ju neakceptujú. Ak si humanista uvedomí, že miesto, štát , rodinu svojho narodenia si nikto nemohol a nemôže vybrať, potom akákoľvek nevraživosť je nezmyselná, nehumánna.
História nás učí, koľkokrát nám to už zopakovala, že mier sa nedá trvale udržať zbrojením a vzájomným zastrašovaním vždy dokonalejšími zbraňami, ani vojenskými dohovormi. Trvalý mier na svete by sa dal dosiahnuť celosvetovou výchovou ľudí v duchu bratstva a humanizmu. V záujme humanizácie ľudstva je potrebné vytvoriť orgán na pôde UNESCO zo skupiny ľudí, humanistov, nezaťažených žiadnou náboženskou alebo inou ideológiou, ktorí by vypracovali postup humanizácie ľudstva s využitím dostupných komunikačných prostriedkov, trvale a nenásilnou formou. Humanizácia cez náboženstvá, ktoré ľudí rozdeľujú, tak ako aj politické strany, sa neosvedčila . Veď vo vojnách sa ľudia vraždia, aj keď majú rovnakú náboženskú orientáciu. Ak je rozdielna, robia to ešte s väčšou nenávisťou. Na princípoch humanizmu sa dajú riešiť konflikty bez vojen a vraždenia. V závere vojnového konfliktu sa nedá povedať ktorá skupina je na tom lepšie, tá čo vojnu„ vyhrala “, alebo „porazená“. V každom prípade sú najhoršie na tom tí čo stratili vo vojne život, príbuzných, majetok. A mene týchto stratených životov sa oplatí rokovať a zabrániť vojne a akémukoľvek inému zabíjaniu.
Aj v humanisticky orientovanej spoločnosti sa môžu objaviť asociálne osoby a skupiny, ktoré nebudú rešpektovať etické a morálne pravidlá spoločnosti. Pre takéto prípady je potrebné mať na štátnej a medzinárodnej úrovni políciu úzko spolupracujúcu s občanmi.
Správny a šťastný život jednotlivca a spoločnosti si vyžaduje vytvorenie dostatočného priestoru pre rozvoj vedomia vzdelávaním, poznávaním rôznych myšlienkových prúdov, ako aj priestoru pre všestrannú tvorivú kreativitu. Naša ľudská existencia nám dáva možnosť širokého poznania, poznávania a tak napĺňať zmysel ľudského života. Náš život má zmysel dovtedy kým ho žijeme, nie po smrti, ako to hlásajú náboženstvá. Chcieť prežiť život správne, šťastne, rozvíjať si vedomie a byť kreatívny je aj jeho zmyslom.
Takto chápaný život a jeho zmysel nám môže pomôcť zaujať k tomuto zázraku prírody zodpovednejší, citlivejší, úctivejší a láskavejší postoj.